Na základe otázok čitateľov, v nadväznosti na predchádzajúci rozhovor: https://www.nazor.info/tatiana-betakova-ockovanie-ocami-vedkyne/, sme sa rozhodli uverejniť jeho pokračovanie. Doc. RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. je vedúcou vedeckou pracovníčkou Biomedicínskeho centra na Virologickom ústave SAV. Okrem toho učí študentov na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty UK. Získala ocenenie – cenu SAV za popularizáciu vedy, za súbor publikácií a mediálnych prezentácií „Chrípka – celosvetový problém.“ Je autorkou mnohých publikácii v odborných časopisoch, skrípt a monografií.
Prečo neboli na výrobu očkovacích látok na Covid použité oslabené alebo mŕtve vírusy Covid, ale použili sa mRNA?
Proti vírusu SARS-CoV-2 sa vyvíja 292 rôznych druhov vakcín. Vakcínu, v ktorej sa používa inaktivovaný vírus, vyvíja 19 spoločností. Atenuované živé vírusy v tomto prípade neprichádzajú do úvahy, pretože SARS-CoV-2 je vysoko patogénny a dokáže zabíjať. Na výrobu inaktivovanej vakcíny je potrebné vírus najskôr namnožiť na bunkách a potom inaktivovať. Celý proces je veľmi náročný: treba zabezpečiť bezpečnosť pracovníkov, špeciálne výrobné podmienky, vylúčiť možnosť úniku vírusu a samozrejme kontrolu, aby sa nestalo, že sa do vakcíny dostane infekčný vírus. Aby sa predišlo množeniu vírusu, vyvinuli sa mRNA a DNA vakcíny. Sú efektívne, aktivujú B a T lymfocyty podobne, ako inaktivovaný vírus. Ak cirkulujúci vírus zmutuje a pod, veľmi ľahko sa spravia potrebné zmeny v mRNA alebo DNA. Každá vakcína má svoje prednosti a nedostatky. Postupne budú schválené všetky druhy vakcín.
Akú máme istotu o nezávadnosti týchto nových typov očkovacích látok, ak neboli overené dlhodobo časom?
Tieto vakcíny nevznikli za rok. Vyvíjali sa roky a jednotlivé zložky vakcíny boli dokonca už dávno klinicky testované. V tomto prípade je nové iba zloženie mRNA alebo DNA.
Ktoré zložky vo vakcínach na imunitu voči COVID-19, založených na „technológii“ mRNA, sú potenciálnymi alergénmi?
Potenciálny alergén je lipidická dvojvrstva, ktorá obaľuje mRNA. Je to tak trochu aj nepochopiteľné, pretože takáto lipidická dvojvrstva je súčasťou našich buniek.
Odporúčate očkovanie tehotným ženám?
Táto otázka sa rieši a testuje. Zatiaľ neboli hlásené problémy a komplikácie, keď sa očkovali tehotné ženy. Nateraz by som však tehotným ženám radila, aby počkali na rozhodnutie WHO.
Už počas minuloročnej jari (2020) sa objavovali prípady, kedy ľudia po prekonaní COVID-19 opätovne na tento vírus ochoreli. Nevytvorila sa im imunita, alebo už vtedy existovali mutácie vírusu, alebo ide o niečo iné?
Nejde o niečo iné. Nie všetci ľudia, ktorí prekonali covid-19 získali imunitu. Iba jeden zo štyroch, ktorí prekonali miernu formu ochorenia, majú protilátky. Ľudia, ktorí mali ťažší priebeh ochorenia sú na tom lepšie. Problém je v tom, že množstvo protilátok v krvi rýchlo klesá. Preto sa ľudia môžu opakovane nakaziť. Mutácie vo víruse tiež prispejú k tomu, že sa budú môcť ľudia opakovane nakaziť. A nikto nevie ako prebehne druhé, tretie, n-té nakazenie.
Boli prípady (už v lete 2020), kedy pri opätovnom nakazení sa COVID-19, bol priebeh ťažší ako pri prvom raze. Ktoré sú možné príčiny?
Organizmus je po prekonaní covid-19 zničený. Kapacita pľúc je znížená a vírus dokáže infikovať neuróny a poškodzovať mozog. Preto je logické, že druhá infekcia je horšia a mnohí ju neprežili.
Môže byť bezpríznakový priebeh COVID-19 alebo jeho slabé prejavy u jednotlivca, dôvodom nenadobudnutia imunity alebo iba slabej (imunity)?
Áno. Je dokázané, že ľudia, ktorí prekonali infekciu bez príznakov, prípadne s miernymi príznakmi, nemajú protilátky, čiže nemajú špecifickú imunitu a preto môžu byť bez problémov znova nainfikovaní.
Štúdie ukazujú, že ľudia s krvnou skupinou nula sú odolnejší voči COVID-19, ako tí čo majú inú krvnú skupinu. Čo je dôvodom?
Sú to genetické faktory, ktoré ovplyvňujú náš imunitný systém. Ľudia s krvnou skupinou A patria medzi ľudí s komplikovanejším priebehom. Toto platí aj pre iné vírusové infekcie. Mechanizmus zatiaľ nie je známy, ale vedci sa tým intenzívne zaoberajú.
V niektorých článkoch sa uvádza, že ľudia s DNA obsahujúcou gény neandertálcov, mávajú ťažší priebeh ochorenia. Čím by to mohlo byť spôsobené?
Ide o kríženie neandertálcov a Homo sapiens asi pred 60 000 rokmi. Doteraz sa prenáša na chromozóme šesť génov z neandertálca, ktoré moderný človek nemá. Tieto gény sú zodpovedné za väčšiu citlivosť na vírus. V EU tieto gény prenáša asi 8% populácie. Predpokladá sa, že gény neandertálcov citlivejšie reagujú na vírusovú infekciu, čo sa prejavuje nežiadúcou – príliš silnou zápalovou reakciou, čo vedie k horšiemu priebehu ochorenia.
