V poradí 60. prezidentské voľby v USA sa uskutočnia 5.11.2024. Hlavnými témami kampane sú prístup k potratom, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, hospodárstvo, zahraničná politika, bezpečnosť hraníc, práva LGBT a demokracia. Mnoho Američanov verí, že republikánsky kandidát D. Trump jediný môže zastaviť úpadok USA ako štátu. Že neustupuje tzv. „deep state“ a že keď prehrá, resp. keď vyhrá demokratická kandidátka K. Harrisová, bude to pre USA katastrofa – demokrati uvrhnú krajinu do ešte väčšieho chaosu a úpadku, vpustia ďalšie státisíce migrantov a vyprovokujú ďalšie vojny vo svete. Naopak, demokratický tábor tvrdí, že D. Trump je ten, kto najviac rozdeľuje krajinu a spoločnosť, že je konšpirátor, demagóg a v medzinárodnej politike sa neorientuje vždy tak, ako je v záujme USA.
Z historického pohľadu je zaujímavé, že I. prezident USA George Washington bol kolégiom voliteľov jednohlasne zvolený za prezidenta USA II. krát, pričom nemal protikandidáta. Zaviedol politiku neutrality a jeho rozlúčkový prejav z roku 1796 sa stal významným vyhlásením o republikanizme, v ktorom hovoril o dôležitosti národnej jednoty, o nebezpečenstvách, ktoré pre ňu predstavujú regionalizmus, straníckosť a zahraničný vplyv. Zaujímavé tiež je, že v poradí III. prezident USA Thomas Jefferson, bol kandidátom demokraticko-republikánskej strany, pričom protikandidátom bol John Adams z federalistickej strany.
Politický vedec Prof. PhDr. Rastislav Tóth, CSc. sa medzinárodnej politike aktívne venuje už roky, je aj autorom viacerých kníh súvisiacich s touto tematikou. Požiadali sme ho preto o jeho názor k aktuálnym prezidentským voľbám v USA.
Ako hodnotíte, že 335 mil. krajina má vo voľbách na prezidenta práve týchto dvoch kandidátov (Kamala Harrisová a Donald Trump)?
Od čias prezidenta Roosevelta to dnes ide s kvalitou prezidentských kandidátov permanentne dolu. Franklin Delano Roosvelt a John Kennedy boli poslednými pragmatickými, kultivovanými a užitočnými prezidentmi. Už v 60 rokoch 20. storočia spoločenskí vedci v USA upozorňovali na pokles kvality prezidentov Spojených štátov amerických, z čoho tiež vyplýva znižovanie schopnosti riešenia základných problémov krajiny doma a aj vo svete. Pokiaľ ide o súčasných hlavných kandidátov na post prezidenta, tak Donald Trump je tradičný kandidát a predstaviteľ konzervatívnej tvorby politiky. Kamala Harrisová je vlastne náhradníčkou, pretože demokrati nedokázali vygenerovať žiadnu silnú osobnosť a tvrdohlavo presadzovali kandidatúru Bidena až do chvíle jeho úplného strápnenia sa. Tak sa z nenápadnej viceprezidentky stala záchranná loď demokratickej strany.
Konzervatívci a demokrati, dve strany, dva svety, dve videnia sveta, dva svetonázory. Čím si vysvetľujete, že jedna krajina, jeden štát, môže dospieť do štádia až takéhoto rozpoltenia, štádia kultúrnej vojny?
Americká politika je v podstate postavená práve na dvoch variantoch riešenia akýchkoľvek problémov. Najprv to bolo zotrvanie v britskej správe alebo samostatnosť, neskôr zachovanie alebo zrušenie otroctva, niekoľkokrát otázka zapojenia sa do vojny alebo realizovanie pôvodnej doktríny prezidenta Monroea, zachovanie alebo zrušenie rasovej segregácie, zrovnoprávnenie žien s mužmi alebo nie; no bol aj bizarný prípad zákazu predávania a podávania alkoholu alebo zrušenie platnosti takého dodatku ústavy. Politickým prejavom bipolarizmu je existencia dvoch hlavných politických strán, ktoré súperia o moc. Treba dodať, že v USA existuje asi 60 politických strán, no viditeľne bez väčšej šance prísť k moci.
Myslíte si, že toto vzájomné vzďaľovanie sa týchto 2 táborov bude pokračovať? Kam to až môže dospieť?
USA sú veľkou krajinou s veľkým federálnym rozpočtom a s veľkým štátnym dlhom. Boj o moc, to je boj o obrovský federálny rozpočet, teda ktorým ekonomickým subjektom bude naklonený. Ide o bilióny dolárov, takže rôzne konzorcia si hľadajú človeka, ktorý by uspokojil ich ekonomické záujmy. Už v starom Ríme sa ujalo heslo: Rimania chcú chlieb a hry. O hry sa starajú prezidentskí kandidáti a o chlieb sa má postarať každý sám. Takže nejde tu o skutočný súboj dvoch programov, pretože politické strany žiadne programy nemajú, sú to programy jednotlivých kandidátov. Najjednoduchšie je, aby boli dva varianty.
Podľa mnohých názorov sú nadchádzajúce prezidentské voľby v USA naozaj obzvlášť dôležité nie len pre samotné USA, ale aj pre celú budúcu medzinárodnú politiku. Čím sú tieto voľby tak výnimočné a ako sa v tomto kontexte bude podľa Vás vyvíjať budúca medzinárodná politika?
Od druhej svetovej vojny sú každé prezidentské voľby veľmi dôležité pre samotnú krajinu, ale aj pre celý svet. To by si mali uvedomiť aj voliči a volitelia, že pre domáce vládnutie je dôležitá ekonomická a sociálna stránka a pre udržanie vplyvu USA vo svete zase treba rozumieť svetovému rozloženiu síl, teda chápať postavenie veľmoci, problematiku na zlomových čiarach a nebezpečenstvo vyplývajúce z náhodných politických subjektov, ktoré často využívajú brutálne násilie pre napĺňanie svojich cieľov. Spojené štáty americké sa v poslednej dobe prezentovali ako pomerne slabý hráč vo svete, keď nedokázali zvládnuť chudobný Afganistan, problematicky porazili Belehrad, Irak, Sýriu, nepredstavili recept na mier na Ukrajine, úplne sú bezradní na Blízkom východe. Viditeľne tu chýba silná osobnosť typu Henryho Kissingera. Spojeným štátom chýba silná diplomacia, ktorá by dokázala v meniacom sa svete nájsť novú úlohu pre svoju krajinu, definovať priateľov a nepriateľov, nájsť pragmatické a efektívne nástroje udržania vplyvu USA, no a držať ekonomické monopoly na uzde – to bolo varovanie prezidenta Eisenhovera. Dôležité pre USA je, obnoviť schopnosť komunikovať s Ruskom, Čínou a Európskou úniou ako s partnermi potrebnými na prežitie sveta.
Človek vekom nadobudne množstvo skúseností, na mnohé sa pozerá inak. Z osobného hľadiska, je niečo, čo ste kedysi považovali za nedôležité, teraz pre Vás veľmi dôležité a naopak, je niečo, čo ste považovali za dôležité, teraz pre Vás nepodstatné?
Kedysi, za mladi, som sa vôbec nestretával s pojmom korupcia a málokedy s pojmom hlúposť. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky považujem tieto dva javy za hlavné problémy Slovenska, ale aj celej Európskej únie. Nikdy v minulosti nebolo tak vidno problém nedostatku silných osobností, ktoré by organizačnými schopnosťami, vizionárskym videním a morálkou, dokázali prospievať rozvoju krajiny, ale aj celého starého kontinentu. No a je tu ešte jeden veľmi vážny problém, ktorým je zanedbanie a priamo deštrukcia výchovno – vzdelávacieho systému, ktorý spôsobuje pokles celkovej kultúrnej a intelektuálnej úrovne národa. Ale toto platí aj v širších kontextoch, stačí sa pozrieť do bruselského centra.
