Život vo včelom kráľovstve je plne podriadený celku – sociálnemu organizmu, niet tam individualizmu, len odovzdanie sa celku vo všetkom. V istom zmysle by sa dalo povedať, že samotná včela neznamená nič, ale v rámci kráľovstva je nepostrádateľná. Bez včiel by sa narušil celý ekosystém i existencia ľudstva. Podľa odhadov závisí až 75 % druhov plodín a 90 % druhov kvitnúcich rastlín od opeľovačov, pričom v Európe zabezpečuje väčšinu opelenia práve Včela medonosná. V nasledujúcom rozhovore prinášame stručný prierez životom včiel a tiež aj konkrétne rady tým, ktorí by chceli začať so včelárčením. Ing. Pavel Fiľo je predsedom Slovenského zväzu včelárov a riaditeľom SOŠ Pod Bánošom, kde sa včelárstvo vyučuje.
V ktorom období ľudských dejín začal človek chovať včely a kde je ich pôvod, resp. sú v súčasnosti chované včely vyšľachtené?
Ľudské dejiny sú oveľa kratšie, ako tie včelie. V jantári sa našla zaliata včela stará niekoľko miliónov rokov. Istým spôsobom včely predchádzali príchodu zvierat a človeka, pretože majú jednu vlastnosť, ktorú občas u ľudí postrádame, a to je vernosť. Včela, ktorá navštívi kvet, je mu potom verná. Preto máme jablone jabloňami, hrušky hruškami atď. a je to zároveň stabilná potravinová báza na základe ktorej mohli prísť zvieratá a potom ľudia. Prvý nájdený viditeľný výjav je nakreslený v jaskyni v Španielsku, asi 10 tis. rokov starý, je to kresba znázorňujúca človeka šplhajúceho sa na strom, ktorý vyberá med.
Včely sa za dlhé obdobia svojej existencie prispôsobili danej klíme. Je viacej druhov včiel, my chováme Včelu medonosnú (Včela západná), ktorá má rôzne poddruhy, my chováme Kraňskú, pôvodom z oblasti medzi Slovinskom a Korutánskom.
Koľko robotníc a trúdov má priemerná včelia rodina? Čo je úlohou trúdov?
To všetko závisí na období. Na vrchole sezóny počas slnovratu, je to okolo 35 000 robotníc a 500 trúdov u Kraňskej včely. Úlohou trúdov je okrem oplodnenia kráľovnej podľa niektorých štúdii aj prispievanie k zabezpečeniu tepla (ako u človeka, teda okolo 36 °C) počas vývinu plodov, keďže tieto sa počas leta musia neustále „rodiť“, totiž včela robotnica sa dožije len 4 týždne. Nad týmto sa pozastavujú aj niektorí filozofi, že aké sú spoločné črty včiel a človeka.
Čo sa deje vo včelom kráľovstve, ak sa narodí viac kráľovien?
Záleží na okolnostiach. Včelia kráľovná žije za normálnych okolností niekoľko rokov. Keď je na jar priaznivý vývoj, včelstvo túži mať svoje potomstvo (vo forme roja), vtedy sa včelstvo rozdelí. Stará kráľovná vyletí do neistoty s časťou včiel, pričom v pôvodnom včelstve ostávajú dcérske materské bunky. Kráľovná, ktorá sa vyliahne ako prvá, zničí všetky sokyne, oplodní sa a vedie včelstvo do ďalšieho obdobia.
Ale sú včelstvá, ktoré si nechávajú kráľovné bez rojenia. Keď sa po niekoľkých rokoch na sklonku schopnosti matky klásť vajíčka rozhodnú (vedie sa debata, či sa rozhodne matka alebo včely), oživia len niekoľko materských buniek, z ktorých sa vyliahne dcéra matky, ale matku nezabije. Oplodní sa a spolu s matkou dožívajú až do prirodzenej smrti matky. Hovorí sa, že včelstvo robí tichú výmenu. Tieto včelstvá bývajú najvýkonnejšie a najlepšie sa s nimi pracuje. Sú to také rodinné striebra včelárov. Avšak drvivá väčšina včelstiev sa rozmnožuje rojením.
S rojením zrejme súvisí aj tzv. svadobný let…
Keď sa vyliahne mladá kráľovná, tak trvá asi týždeň než pohlavne dospeje a začne lietať. Začne hľadať trubčie zhromaždište, kde sa zase trúdy zhromažďujú nejakým tajným spôsobom stále na tom istom mieste napriek tomu, že trúdy v zime neprežívajú a nevedia si o tom mieste odovzdať informáciu. Ale nové trúdy si aj tak nájdu pôvodné trubčie zhromaždiste a novovyliahnuté včelie matky ku podivu tie trúdy nájdu (nie je známe ako sa to deje) a až keď matka vypúšťa feromón letiac nad ihriskom trúdov, tieto sa vzchopia a začnú za ňou letieť. Ten najschopnejší oplodní matku ako prvý zozadu počas letu a padne mŕtvi. Ďalší trúd vyberie jeho úd z matky a oplodní kráľovnú znova.
Máme však problém v tom, že Klieštik včelí napáda hlavne trúdy a tak trúdov na plnohodnotné oplodnenie matky (svadobný let) je v porovnaní s minulosťou skoro polovičný.
Úlohou včiel je v prvom rade opeľovanie, dá sa nejako vypočítať, koľko kvetov je schopná opeliť jedna včelia rodina za jednu sezónu?
Rastliny sa potrebujú oplodňovať a preto lákajú hmyz nektárom. A hmyz zas potrebuje nektár, pričom prenášanie samčích pohlavných buniek z rastliny na rastlinu je nevedomé. Asi 5 % včiel sa špecializuje na prínos peľu aj nektáru (aj ten je nenahraditeľný vo výžive včelstiev) a zvyšok sa špecializuje buď na nektár alebo peľ. Je to ťažko vypočítať. Záleží aj na schopnosti stromu alebo rastliny produkovať nektár, tiež záleží od počasia, obdobia. Ale vieme, že na gram medu treba navštíviť asi 3000 kvetov.
Čo sa deje v úle v zime? Keď sa na jar po prechodnom oteplení (min. 10 °C) opäť ochladí, včely začnú opäť spať?
Včely cez zimu nespia, vlastne nespia nikdy. Máme zábery z úľa z leta, keď včela je tak unavená, akoby oddychovala. Jej práca je nesmierne ťažká, váži 80 mlg, pričom počas letu je schopná prenášať náklad o hmotnosti tretiny svojho tela, čo je nadľudský výkon.
Včely sú podľa názorov niektorých sociológov supersociálny organizmus, inak povedané neprežívajú jednotlivo. Zimu prežívajú v chumáči, v ktorom majú presné úlohy podľa miesta v ňom. Na povrchu zimného chumáča je asi len 10 °C, čo za normálnych okolností spôsobí uhynutie včely, ale tým že je „vykurovaná“ zo stredu aktívnymi včelami, ktoré spotrebúvajú zásoby a pohybom hrudných svalov vytvárajú teplo, sú schopné prežiť. Je to veľmi dômyselná metóda, lebo takto dokážu šetriť (včelám, ktoré sú na povrchu chumáča stačí prijať potravu raz za 5 týždňov) a okrem toho, veľké množstvo potravy spôsobuje aj veľké množstvo odpadu vo výkalovom vačku, čo by mohlo viesť k uvoľneniu výkalov v úli a včelstvo by zahynulo.
Čmeliaky, osi a sršne nie sú sociálnymi organizmami, prežívajú individuálne tak, že na jeseň vrhnú generáciu kráľovien, ktoré prežijú v úkryte. Na jar založia nové hniezda, čiže zimu prežijú len kráľovné.
Keď sa na jar po prechodnom oteplení opäť ochladí, včely sa vrátia do stavu chumáča.
Ako sa včely informujú o zdrojoch peľu?
Jedna z teórii hovorí, že včela po prílete do úľa dáva tancom najavo, kde je zdroj potravy, ktorým smerom, ako ďaleko, aká je výdatnosť potravy. Nie je celkom jasné, ako je možné, že to všetky včely pochopia, keď sa na tancujúci včelu pozerá len niekoľko z nich. Potom je iná teória o vonných cestách, ale stále je uznávaná prvá. Zaujímavé je napr. aj to, že včela vníma čas, nie podľa Slnka, ale má vnútorné hodiny tak, ako človek, keď sa premiestni z jednej časti Zeme do druhej, nevieme sa hneď orientovať podľa Slnka, ale podľa svojich vnútorných hodín.
Čo je väčšou hrozbou pre včely, človek so svojou chémiou alebo včelie parazity?
Slovensko má aké-také pravidlá. Poľnohospodári si nemôžu robiť čo chcú, sú totiž závislí na včelárstve, tak ako je aj včelárstvo závislé na poľnohospodároch. Žiaľ napriek tejto závislosti neexistuje ucelený dialóg. Ale máme obmedzenia, ktoré zakazujú striekať v čase kvitnutia alebo keď je napr. 15 kvetov na m2, atď. Klasické otravy, ktoré boli v minulosti sa už nepoužívajú, ale sú tu tiché otravy – chemické koncerny vyrábajú látky, ktoré nezabíjajú okamžite, ale často včelám poškodzujú nervový systém, takže sa nevedia vrátiť do úľa. Alebo tento dotyk s chemikáliou prežijú ako dospelé včely, ale v úli vo vysokej vzdušnej vlhkosti to nové včely, živiace sa takouto potravou nezvládnu a skracuje sa im život, sú poškodené. Včelári neustále bojujú s chemickými koncernami, aby nevyrábali takéto tiché jedy. Asi to najhoršie je už za nami – aj my, aj Eur. komisia sme pochopili, že toto nie je cesta.
Avšak veľkým škodcom včiel môže byť aj včelár nerešpektujúci včelstvo, hľadiaci len na svoje záujmy. Svet sa aj pre včely zmenil, leto, ktoré by malo byť najpokojnejším obdobím, sa stalo najtraumatickejším, iba málo rastlín kvitne, je sucho, útočia choroby. Včelár zoberie med, a včely hladujú, čo je príčinou jesenných a zimných strát.
Nevadí včelám v zime ako potrava obyčajný biely cukor, ktorý prešiel chemickou úpravou?
Včely spravia zo sacharózy invert, rozložia ho na fruktózu a glukózu, čo je v poriadku, ale postrádajú proteíny prítomné v mede, ktoré dokážu spoluvybudovať imunitný systém včely. Európske včelárenie je založené na tom, že sa na zimu med nahrádza cukrom, ale prišlo sa na to, že aspoň tretina zimných zásob by mala byť tvorená medom.
Ako vlastne vzniká med? Prečo je tekutý?
Už samotný zdroj – nektár je tekutý, ale je oveľa redší ako med. Včely ho dômyselným spôsobom v úli zahusťujú a zaviečkujú už hotový med, ktorý už nebude kvasiť. Zahusťujú ho tak, že včela prinesie do úľa nektár, odovzdá ho 2 – 3 mladším a tie si ho dajú do cuciaku, pridajú výlučky hrtanových žliaz a pustia na povrch bunky, ďalšie včely ho mávaním krídel vysúšajú a znova ho nacucnú a znova sušia.
Aký máte názor na mestský med a je med z „polí“, teda repkový a slnečnicový škodlivý? Ktorý med považujete za najzdravší?
Vo Francúzsku vznikla teória, že mestský med obsahuje menej pesticídov ako vidiecky. Slovensko však nie je tak chemická krajina ako Francúzsko a okrem toho včela, ktorá príde do styku s chémiou, ju buď odfiltruje (na 99 %) a keď toho nie je schopná, tak zahynie. Takže sa naozaj jedná len o zlomky reziduií – oveľa menej ako sú povolené hraničné hodnoty na potraviny. Nie je celkom spravodlivé útočiť na vidiečanov, lebo v mestskom mede sa nehľadajú napr. ťažké kovy z výfukových plynov, atď. Obe skupiny by mali žiť v rovnováhe, pretože aj mestá potrebujú včely kvôli biodivezite a opeľovaniu. Pôsobia tiež výchovne, deti aj dospelý si uvedomujú, že nežijú na svete sami. Ale treba rešpektovať počty včelstiev. V meste by ich malo byť max. 4 – 5 na km2. Aj umiestnenie úľov na horúcich strechách nie je pre včely ideálne. Úľ by mal byť cez poludňajšiu páľavu v tieni.
Ak sa niekto potrebuje len zotaviť, najvhodnejší je ľahký agátový med. Ak má niekto problémy s cievami, vhodný je lesný med obsahujúci flavonoidy. Ak niekto potrebuje rýchlo zvýšiť výživu, je vhodné konzumovať jarný (aj skryštalizovaný) med obsahujúci najviac proteínov. Záleží teda od potrieb človeka.
Je pre bežného človeka, neodborníka včelárčenie ťažké? Odporučili by ste napr. 1 – 2 úle v menšej záhrade v meste?
Je ľahšie sa stať včelárom, ako ním zostať… Včelárenie nie je ťažké, ale je veľmi sofistikované. Včely pichajú, teda je len istá skupina ľudí ochotná prijať bolesť a treba tiež trpezlivosť a precíznosť v termínoch včelárčenia. Na Slovensku máme školu, krúžky a to bezplatne, čo mimo Slovenska nie je samozrejmosťou, ďalej podporné prostriedky – po absolvovaní kurzu Začínajúcich včelárov môžete dostať 50 % podporu na 3 včelie úli so včelstvami, avšak bez odbornej znalosti, trpezlivosti a precíznosti ste do roka-dvoch bez včelstiev.
Zákon o včelárčení nemáme, ale gentlemanské pravidlá hovoria, že nikto by nemal chovom alebo činnosťou obťažovať nad mieru susedov. Dať včelstvo na koniec záhrady s výletom na susedov pozemok nie je fair. Úľ treba otočiť na svoj pozemok a oddeliť od susedov vyšším plotom alebo stromami. Čiže včelárčenie odporúčam aj v meste, ale treba rešpektovať susedov.
