John Ronald Reuel Tolkien (3.1.1892 – 2.9.1973) je autorom mnohých výnimočných fantasy príbehov, do ktorých zakomponoval svoje vlastné skúsenosti. Tolkienov život bol poznačený mnohým ťažkými obdobiami. Skorá smrť otca, priateľov, hrôzy I. sv. vojny a reálne zážitky zo života, sa premietajú aj do jeho tvorby. Narodil sa v JAR, rodičia boli Briti, no rodina pôvodne pochádzala z nemeckého Saska.
V súčasnej dobe, kedy svet čelí mnohým výzvam a narastajúcim problémom, majú Tolkienove diela svoj význam a nepochybne si zasluhujú pozornosť. Ponúkajú nádej, ukazujú silu priateľstva, spolupráce, význam odvahy a vytrvalosti a sú akýmsi predstupňom k hľadaniu poznania. Tolkienove knihy nám pripomínajú, že aj tí najmenší a zdanlivo najslabší môžu zmeniť svet k lepšiemu, ak majú odvahu a čisté srdce. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime nahliadnuť do Tolkienovho diela v rozhovore s literárnym publicistom Jánom Blažovským. Vyštudoval sociológiu, spolupracoval s portálmi iliteratura.cz, fandom.sk, píše pre Magazín o knihách a medziknihami.sk
Čím je Tolkienove dielo výnimočné?
Tolkien napísal pomerne rozsiahle dielo, od fantasy cez rozprávky a mytologické príbehy po odborné práce a eseje. Ak by sme sa obmedzili na príbehy zo Stredozeme, tak ich výnimočnosť spočíva v komplexnosti: nájdeme tu bohatú mytológiu, prepracovanú históriu a geografiu, jedinečné jazyky. Tolkien originálne skombinoval filozofiu a kresťanské náboženstvo, nájdeme tu hlboké morálne problémy prehovárajúce ku každej generácii čitateľov. Dôležité sú aj nadčasové motívy a archetypálne postavy, ich konania a motivácie sú zrozumiteľné aj desaťročia po vydaní pôvodných kníh.
Príbeh osudovej lásky Berena a Lúthien, Tolkien napísal už v roku 1917, po návrate z bojísk I. svetovej vojny. Tento príbeh nie je až taký známy. O čom je, čo vypovedá o autorovi?
Beren a Lúthien je príbehom lásky medzi smrteľným človekom a nesmrteľnou elfkou. Podmienkou na schválenie manželstva medzi nimi bola požiadavka otca Lúthien, aby Beren získal silmaril od temného pána Melkora. Lúthien sa kvôli Berenovi vzdala svojej nesmrteľnosti, čím priniesla nesmiernu obetu. Práve vzťah smrteľnosti a nesmrteľnosti patrí popri láske k hlavným témam príbehu. Tolkien v tejto legende premietol svoj vzťah k manželke Edith a hoci som pri ich hrobe nebol, viem, že na náhrobnom kameni sú nápisy Beren a Lúthien.
V Pánovi prsteňov mal prsteň moci obrovskú, magickú moc nad ľuďmi, resp. ich slabosťami. Prečo práve prsteň? Ako chápal Tolkien zlo?
Tolkien bol výborný znalec mytológií a v nich prsteň už od vekov zohrával dôležitú úlohu. Napr. v gréckej povesti vlastnil kráľ Gyges prsteň, ktorý mu umožnil stať sa neviditeľným. Zároveň však svojho majiteľa morálne skazil. Aj v germánskych legendách zohrávajú prstene podobnú úlohu: dávajú svojmu nositeľovi moc, ale privedú ho k skaze. Tento model nájdeme v Prsteni Nibelungov alebo v hlbšej severskej mytológii v prsteni Andvarinaut, ktorý dokázal vytvárať zlato, ale kvôli kliatbe prinesie majiteľovi aj zhubu.
Zlo má u Tolkiena niekoľko rozmerov: nepôsobí ako samostatná entita – je skôr výsledkom úpadku a skazenosti pôvodne dobrých bytostí. Zlými sa stali tí, ktorí podľahli neustálemu pokušeniu: napr. zabili a odtiaľ už neviedla cesta naspäť. Alebo získali moc, ktorou sa nechali spútať a nevnímali ju ako prostriedok na konanie dobra. Zlo tu len ničí a nič nevytvára, no stále existuje aj možnosť voľby a ak by si nejaká zlá bytosť rozhodla konať dobro, tak by našla vykúpenie.
Elfovia vystupujú v Tolkienovych dielach ako mimoriadne ušľachtilé, dôstojné bytosti vzbudzujúce úctu. Ich reč je skôr krasoreč (napr. elfský kráľ Thranduil v Hobitovi: „…sú ako zimná búrka na divokom vetre valiacom sa z diaľky, prudko sa lámajúc v poplachu. Ale niekedy je aj búrka len búrka.“). O aké zdroje sa Tolkien opieral pri vykresľovaní Elfov?
Zdroje, z ktorých Tolkien čerpal informácie o elfoch sú predovšetkým v severských mytológiách. Zmienky o vznešených bytostiach ovládajúcich sily mágie a prírody nájdeme v Eddách, severských ságach. Sú tu aj tzv. temní elfovia žijúci v tme. Dodnes napr. na Islande existuje predstava o tzv. skrytom národe, ktorý sa spája s elfami. Keďže bol Tolkien odborníkom na starú angličtinu, poznal dobre aj tieto legendy o elfoch, krásnych, múdrych a dlhovekých bytostiach. Pravdepodobne sa do Tolkienovej verzie elfov premietol aj jeho katolicizmus a z toho vyplývajúce predstavy o anjeloch. Tolkien si uvedené vplyvy skombinoval a vytvoril vlastnú verziu.
„Blúdil som mimo myslenia a času, nado mnou krúžili hviezdy a každý deň bol dlhší, ako celý vek života na Zemi,… bol som poslaný späť, aby som dokončil svoj úkol.“ Gandalf podľa tohto v Pánovi prsteňov zomrel?, no vrátil sa späť. Kým bol poslaný späť? Ako vnímate Tolkienovu filozofiu stvorenia sveta, či posmrtného života? (Gandalf v príbehu hovorí o smrti len ako o prechode do iného sveta)…
Gandalf po súboji s démonom Balrogom skutočne zomrel. Zomrel ako Gandalf Šedý. Vrátil sa späť ako Gandalf Biely. V kozmológii Stredozeme mimo času existuje len najvyšší boh Eru Ilúvatar a preto sa dá z tohto usudzovať, že Gandalf dostal úlohu a bol poslaný do života späť práve najvyšším bohom. Osobne vnímam Tolkienovu filozofiu stvorenia sveta a posmrtného života v Stredozemi ako jeho verziu kresťanskej kozmológie, veľmi poetickú a literárne pekne spracovanú. Kto by sa o tejto téme chcel dozvedieť viac, mal by si prečítať knihu Sloužím tajnému ohni od Pavla Hošeka.
Morálny aspekt hrá v Tolkienovych dielach mimoriadnu rolu. Takmer každý dialóg skrýva symboliku, skryté posolstvo. Čo je hlavný Tolkienov odkaz?
Ťažko sa dá v stručnosti zhrnúť odkaz celého Tolkienovho diela, ale pokúsim sa o to. Vzhľadom na to, že sa väčšinou rozpráva o Pánovi Prsteňov alebo spríbuznených príbehoch, skúsim v tejto súvislosti načrtnúť niekoľko kľúčových tém: moc má mimoriadne zlý vplyv aj na dobrých ľudí a je extrémne ťažké odolať jej zlým aspektom. Ďalej: dôležité je nájsť spôsob, ako pomôcť druhým a to aj prostredníctvom vlastnej obete. S tým súvisí aj potreba priateľstva, spolupráce, pretože aj proti mocnejšiemu zlu sa dokážu úspešne postaviť slabší jednotlivci, ak sa spoja s inými. V neposlednom rade je to viera v nádej, v dobro a v existenciu krásnych miest aj v zlom svete.
Prečo sú Tolkienove diela tak populárne a ľudia (mladí, či starí) sú nimi tak fascinovaní?
Nazdávam sa, že popularita Tolkienovho diela je spojená s tým, že jeho postavy sú archetypálne a čitatelia im dokážu porozumieť na hlbšej úrovni. Možno tu má veľký dosah aj nespochybniteľná prítomnosť dobra a jeho neustálej snahy o zlepšenie sveta. Netreba zabúdať ani na to, že ide o naozaj epické dielo s množstvom precízne opísaných postáv. Mimoriadny vplyv na popularitu kníh mali, samozrejme, filmové spracovania od Petera Jacksona. Vo fantasy literatúre a možno vo fantastike vôbec ide o kľúčové dielo 20. storočia.
V Pánovi prsteňov bol prsteň moci zničený a zlo porazené tak, ako sa to zdalo aj naozaj, na Zemi, po skončení II. sv. vojny, kedy Tolkien Pána Prsteňov začal písať. No v skutočnosti (aj keď prišlo k obnove sveta) zlo porazené na Zemi nebolo a prsteň moci zničený nebol. Prečo nám prsteň moci stále vládne?
Pokiaľ bude existovať túžba človeka ovládať iných ľudí, bude sa vždy dať hovoriť metaforicky o prsteni moci. Zlé vlastnosti ako neprimeraná ambicióznosť, pýcha, povyšovanie sa nad druhých, presadzovanie vlastných predstáv na úkor ostatných, tu budú s človekom aj v budúcnosti a preto je dôležité pozorne sledovať a kontrolovať mocných tohto sveta v ich neprimeraných požiadavkách.
