Vo svete koluje veľké množstvo informácií tvrdiacich, že elektromagnetické (EM) žiarenie rádiových a mikrovlnných frekvencií (medzi ktoré patria aj mobilné telekomunikačné siete) má nepriaznivý vplyv na človeka a životné prostredie. Zatiaľ sú však verejnosti predkladané skôr ako konšpiračné teórie a tak ich aj vo veľkej miere vnímame. Ako vlastne prenos na rádiových frekvenciách funguje a prečo je škodlivosť týchto elektromagnetických polí spochybňovaná? Na vysvetlenie tak obšírnej témy akou je EM žiarenie, by bolo potrebné napísanie knihy. Napriek tomu sa pokúsime túto problematiku v zostručnenej podobe priblížiť, a to v rozhovore s Mgr. Ivom Balajom, zakladateľom portálu Elektrosmog Info (http://elektrosmog.voxo.eu).
Akým spôsobom funguje prenos údajov na diaľku, resp. je v žiarení z vysielačov mobilných operátorov a klasických TV vysielačov rozdiel?
Princíp vysielania a prijímania informácie prostredníctvom EM poľa je založený na jej „zakódovaní“ do rádiovej vlny. Rádiová vlna predstavuje nosnú vlnu – nesie informáciu. Kedysi (zhruba do roku 1996) sme poznali len analógové vysielanie, kde sa hlas alebo obraz namoduloval („nasadil na nosnú vlnu“) pomerne jednoduchým spôsobom. Pri digitálnom vysielaní vysielač odošle informáciu prostredníctvom rádiových vĺn, ktoré už nesú informáciu pozostávajúcu z núl a jednotiek, zakódovanú omnoho zložitejším spôsobom. Nakoľko nuly predstavujú medzery a jednotky signál, spravidla ide o kombináciu modulácií. Vo veľkej časti prípadov má výsledná digitálna modulácia charakter impulzov, teda reálne dochádza k vypínaniu a zapínaniu nosnej vlny. Na opačnej strane prijímač informáciu prijme, rozkóduje a zobrazí nám ju vo viditeľnej a počuteľnej forme. Samozrejme to musí fungovať aj spätne: napr. bezdrôtové zariadenie informáciu spracuje a odošle potvrdenie o jej prijatí. Rôzne zdroje používajú rôzne techniky modulácie, výsledný signál a teda aj EM pole má rôznu charakteristiku. Pre jednotlivé druhy digitálneho prenosu a s tým súvisiace EM pole zo zdroja je teda charakteristický pravouhlý priebeh signálu (na rozdiel od sínusového pri analógovom vysielaní), ktorý sa vzájomne líši frekvenciou a dĺžkami impulzov, rôznymi dĺžkami ich nábehových a dobehových hrán. Na rozdiel od umelo vytvorenej impulznej modulácie je príroda plná obvykle plynulých alebo rytmických sínusových vĺn. Platí to aj pre EM žiarenie prichádzajúce na Zem zo Slnka, Schumannove rezonancie v atmosfére alebo charakter pohybu vôd v moriach a oceánoch.
V čom je rozdiel 4G sietí v porovnaní s 5G sieťami (siete piatej generácie) o ktorých sa teraz všade hovorí, proti ich zavádzaniu sa spisujú petície, mobilizujú sa rôzne občianske združenia?
Tvrdí sa, že už dnes nám 4G siete kapacitne nepostačujú. To však nie je celkom pravda. Mnohé frekvenčné pásma nie sú vôbec obsadené, hoci licencie pre ne sú dávno pridelené.
5G má predstavovať najmä výrazné skrátenie odozvy (latencie) pri prenose údajov. Na jej fungovanie budú použité 3 nové frekvenčné pásma, ktoré doposiaľ pre mobilné technológie použité nie sú.
Frekvenčné pásmo 700 MHz má predstavovať hlavnú nosnú vrstvu, ktorá však nedosiahne veľké rozdiely v rýchlosti prenosu, pretože toto pásmo je príliš úzke. Nové pásmo 3.4 – 3.8 GHz prinesie kapacitne väčšie pásmo, avšak penetrácia signálu do budov alebo za múry je už značne horšia. Do 5 rokov by malo prísť ešte k využitiu pásma milimetrových vĺn, ktoré sa šíria len na veľmi krátku vzdialenosť a pokiaľ by malo prísť k masovému nasedeniu, museli by pribudnúť tisíce, ba až 10-tisíce malých vysielačov pokrývajúcich malé lokality v mestách a na vidieku. Nárastom počtu týchto malých vysielačov sa súčasná sieť enormne prehustí, pokiaľ chceme dosiahnuť požadované pokrytie.
Zatiaľ čo TV vysielače sú umiestnené prevažne na štítoch pohorí, kilometre vzdialených od obydlí a ich celkový počet vrátane dokrývačov nepresahuje celoplošne 160, u bázových staníc mobilnej siete tomu tak nie je. Vo veľkej miere sú v mestských lokalitách umiestnené len desiatky metrov od obydlí (najmä na strechách). Počet týchto „okrás“ v mestách a krajine v rámci Slovenska je už dnes 10 000 a stále rastie.
Jeden z príkladov súčasnej hustej siete základňových staníc v centre Bratislavy. Na 500 m² je ich 11.
Koľko-násobne viac ich pribudne nástupom siete 5G?
V akom štádiu je dnešný výskum rádiofrekvenčných polí (RF)?
Konkrétne vedecké závery (napr. v nedávnej štúdii amerického Národného toxikologického programu) pri pokusoch na potkanoch a myšiach hovoria o jasnom vplyve RF EM polí (napr. mobilné tel. II. a III. generácie) na karcinogenitu. Po ich exponovaní sa objavujú typy nádorov, ktoré sa v kontrolných skupinách nevyskytli.
Už v súčasnosti máme veľmi veľa elektro-senzitívnych osôb, ktoré majú problém existovať a zaradiť sa do spoločnosti. Chýbajú štatistky, u akého % populácie dnes môžeme tvrdiť, že chronická expozícia vplýva na jej zdravie. Vedci na celom svete vyzývajú na pozastavenie ďalšej implementácie nových typov RF EM polí. Málokto si uvedomuje že bezdrôtové technológie neboli nikdy testované na dlhodobú bezpečnosť. Vedci tiež zistili, že menšie vlnové dĺžky, ktoré sú určené predovšetkým pre 5G technológiu, sú prednostne absorbované v potných kapilárach. Avšak „digitálne“ modulované milimetrové vlny, ktoré obsahujú impulzy, im umožňujú prenikať aj hlbšie do tkanív.
Zástancovia bezdrôtových sietí často používajú argumenty typu: „mobil vraj vyžiari 2W a ľudské telo až 100W“, „Slnko je oveľa silnejší zdroj žiarenia a napriek tomu nás nezabije“…
Veľmi malé množstvo štandardného kozmického žiarenia v prírodnom prostredí obsahuje zložky rádiofrekvenčného (RF) žiarenia. RF žiarenie (na frekvenciách od 300 MHz do 300 GHz) zo Slnka za jasného dňa takmer neexistuje, ide o milióntiny úrovní, než akým sme exponovaní v bežnej miestnosti s Wi-Fi pokrytím. Takže aj keby bol charakter signálu zo Slnka rovnaký ako z Wi-Fi, alebo z technológie „5G“ (čo nie je), toto tvrdenie je nezmysel.
Čo sa týka porovnania s ľudským telom, znova ide o chybné porovnávanie hrušiek s jablkami. Kým mobilné telefóny vyžarujú vlnové dĺžky rádovo v desiatkach cm, ľudské telo vyžaruje EM pole najmä formou tepla (t.j. vlnové dĺžky v desiatkach µm). Výnimkou sú EM vlny – rôzne impulzy zo srdca a mozgu, ktoré vieme zachytiť pomocou EKG a EEG. Pokiaľ to však niekto priamo porovnáva s výkonom mobilného telefónu, nerozumie fyzike a pravdepodobne ani biológii.
A čo ionizujúce žiarenie – ultrafialové žiarenie, röntgen, alfa, beta a gama žiarenie, ktoré môže poškodiť DNA buniek, je teda známy karcinogén. Bezdrôtová technológia však neprodukuje ionizujúce žiarenie, pracuje na frekvenciách, ktoré majú omnoho menšiu energiu. DNA buniek asi nemôže poškodiť…
Môže. Je síce pravda, že pri bezdrôtovej technológii nedochádza k jasnému zahrievaniu tkaniva, ale žiarenie má na živé organizmy biologické účinky. Jedným z mnohých mechanizmov pôsobenia rádiofrekvenčných vĺn je narúšanie fungovania napäťovo riadených vápnikových kanálov (VGCC) na bunkovej úrovni. Následkom je nadmerný prísun vápnika do buniek, čo následne cez zložité chemické reakcie spôsobuje oxidačný stres, ktorého výsledkom je nadprodukcia voľných radikálov. A tie už ako vieme, nie sú ničím žiadaným, práve naopak. Majú za následok množstvo nežiaducich reakcií a procesov v tkanivách. Ďalšími mechanizmami môžu byť priame jednovláknové a dvojvláknové zlomy DNA, prípadne spomaľovanie ich opráv. Na Slovensku sa touto problematikou podrobne zaoberá katedra rádiobiológie SAV, ktorej vedúcim je doc. Ing. Igor Beliaev, DrSc
(http://www.biomedcentrum.sav.sk/oddelenia/oddelenie-radiobiologie/.
Aktualizované: 01.10.2020 spustili prvé základňové stanice 5G v Bratislave
Testovacia komerčná prevádzka na frekvenčnom pásme 3700 MHz má fungovať v 4 bratislavských lokalitách. Inštalovaná „massive MIMO“ technológia pracuje s vyššími výkonmi a anténami s vyšším ziskom. Výsledkom je väčšia expozícia v porovnaní so súčasnými sieťami:
