Homeopatia je v našej spoločnosti kontroverznou témou. Mnohé médiá pravidelne pripomínajú, že nefunguje, no napriek tomu ju využíva čoraz viac ľudí. O princípoch a fungovaní homeopatie sme sa rozprávali s Rastislavom Podivinským (http://homeopatiatrencin.sk/). Študoval na Slovenskej akadémii klasickej homeopatie (SAKHom) pod vedením MUDr. Vladimíra Petrociho, je členom Slovenskej komory homeopatov.
Homeopatia sa väčšinou považuje za doplnkovú liečbu, v čom je základný rozdiel medzi klasickou a homeopatickou liečbou?
Začal by som tým, že homeopatia funguje na celkom opačnom princípe ako alopatia, čiže klasické, chemické lieky. Alopatické lieky obvykle kompenzujú nejaký nedostatok alebo potláčajú príznaky choroby, bojujú proti, opačnou silou. Homeopatia účinkuje na základe podobnosti. Tak napríklad homeopatický liek Rhus toxicodendron je vyrobený z jedovatej popínavej rastliny, ktorá pochádza zo Severnej Ameriky. Už len letmý dotyk s pokožkou spôsobuje silné kožné reakcie – svrbivé vyrážky alebo puchieriky, ktoré sa dlho hoja. Napríklad liek z tejto rastliny pomohol žene, ktorá mala výsev pľuzgierikov po uštipnutí hmyzom. Po užití prestali vyrážky svrbieť, začali usychať a pomaly mizli. To bol akútny prípad. V chronických prípadoch neliečime len ekzém alebo bolesti žalúdka. To sú len navonok viditeľné symptómy, ktoré sú dôsledkami menej viditeľnej, vnútornej príčiny. Preto sa homeopat pri výbere lieku musí zamerať na možné príčiny a celkový stav.
Čo máte na mysli pod vnútornou príčinou?
Vnútorná príčina je buď intenzívna negatívna skúsenosť, trauma, od ktorej má človek určité potiaže, alebo je to stav, ktorý sa vyvíjal v určitom prostredí dlhšie. Môže to byť napríklad nasledovná situácia – človek vyrastá v rodine, v ktorej je matka veľmi dominantná a náročná na svoje dieťa. Kontroluje ho, či všetko urobil dostatočne dobre a kritizuje ho za každú chybu. Pre matku takmer nič nie je dostatočne dobré. Dieťa však chce od matky uznanie, chce pochvalu a náklonnosť, preto sa prehnane snaží byť dobrý, aby si ju zaslúžil. V rannej dospelosti si uvedomí, že sa prehnane kontroluje, či urobil svoje povinnosti dobre a či náhodou niečo nepokazil, pochybuje o svojich skutkoch, potrebuje sa opakovane uisťovať. Myslí si tiež, že svojimi skutkami mohol niekomu spôsobiť materiálnu, fyzickú alebo emočnú ujmu. Tieto znaky správania už pripomínajú obsedantno – kompulzívu poruchu.
Fungovanie homeopatík sa doteraz nepodarilo jednoznačne vysvetliť. Ak podľa Vás fungujú, čo je účinnou látkou, ktorá lieči, keď sa tam už po niekoľkonásobnom riedení účinná látka vlastne nenachádza?
Homeopatické lieky sa vyrábajú niekoľkonásobným riedením a pretrepávaním. Počet týchto cyklov riedenia a pretrepávania sa nazýva potencia lieku. V našom prípade Rhus toxicodendron 30CH znamená, že tento liek bol vyrobený z tridsiatich cyklov riedenia a pretrepávania. V takejto potencii už nie sú zistiteľné molekuly pôvodnej, obvykle toxickej látky. Napriek tomu takto vyrobené homeopatické lieky fungujú. Fungujú však inak, nemôžeme sa nimi predávkovať ani otráviť. Princíp ich účinku presahuje súčasné poznatky vedy, preto je ich účinnosť v našej spoločnosti kontroverzná téma. Vidím to takto. To, čo vo vode po riedení a pretrepaní zostane, má jemnejšiu podstatu ako chemické látky, ktoré dokážeme zaznamenať súčasnými prístrojmi. Podstata tej látky sa nemení, mení sa len jej hutnosť. Táto jemná forma hmoty pôsobí na rovnako jemnohmotné formy tela. Mohli by sme ich nazvať astrálnymi obalmi tela. Zmeny v týchto jemnejších obaloch tela sa potom premietnu do najhutnejšej úrovne – do fyzického tela. Takže to, čo po riedení a pretrepaní vo vode zostane, nie je “nič”, je to pravdepodobne jemnejšia, éterickejšia forma pôvodnej látky.
Pod pôsobením máte na mysli aký dej?
Myslím si, že účinná látka vyrobená napr. z rastliny, si riedením a potencovaním zachováva svoje vlastnosti, avšak zjemní sa jej hutnosť. Všetko má svoje vyžarovanie, aj človek so svojou chorobou, aj homeopatický preparát, ktorý na rovnakej vlnovej dĺžke svojím žiarením zahrá na tú správnu strunu, dá impulz a tým podnieti organizmus k vyliečeniu.
Keď sa homeopatikum vyrába, účinná látka je riedená v alkohole – potencovaná a dynamizovaná – pričom je ale pretrepávaný celý roztok vrátane alkoholu. Nemôže sa pritom stať, že homeopatický účinok bude mať aj alkohol?
Výrobcovia homeopatických liekov používajú presne stanovené postupy. Základná látka z minerálov sa pripravuje trituráciou, z rastlín a živočíchov maceráciou. Následné riedenie a pretrepávanie sa vykonáva s niekoľkopercentným alkoholom. Mohli by sme sa domnievať, že k pôvodnej látke sa môže pripojiť aj kvalita alkoholu. Prax ale ukazuje, že toto sa nedeje.
Jedným z príznakov liečby homeopatikami môžu byť veľmi živé, často nepríjemné sny. Ako k tomu dochádza? Má to nejaký hlbší zmysel? Jedna matka napr. tvrdila, že jej deťom homeopatiká síce pomohli, ale len na určitý čas, avšak po čase sa im zhoršila psychika – začali mať veľmi zlé sny.
Nemyslím si, že homepatický liek bežne privodí nepríjemné sny, alebo že by desivé sny mali byť súčasťou liečby. Po dobre vybranom lieku môžu práve zlé sny ustúpiť. Iná situácia je však pri tzv. provingoch, skúškach liekov. Počas týchto skúšok účastníci užijú homeopatický liek a nasledovných niekoľko dní sledujú príznaky. Tieto symptómy sú potom indikáciami pre daný liek v zmysle podobné sa lieči podobným. Počas provingu sa môžu objaviť rôzne sny, aj nepríjemné. Tie sa takisto stanú súčasťou obrazu daného homeopatického lieku. Vo výnimočných prípadoch by mohli senzitívnejšie osoby taktiež pocítiť proving a mohli by teda zaznamenať neobvyklé sny.
Dá sa homeopatikami ublížiť na psychickej alebo fyzickej úrovni, prípadne, nemal by podľa Vás aj homeopat niesť trestno-právnu zodpovednosť tak, ako lekár v klasickej medicíne?
Nemyslím si, že homeopatickými liekmi je možné ublížiť. Dobre vybraný liek pomôže, nevhodný liek nezarezonuje s obrazom ochorenia človeka a teda sa minie účinku. Predstavujem si to ako informáciu, ktorá prejde okolo Vás, pretože sa Vás netýka. Trestno-právnu zodpovednosť má každý človek, či už je to lekár, liečiteľ alebo niekto iný. Liečiteľ, ako napr. homeopat by podľa mňa mal predovšetkým rozpoznať, ktoré ochorenie nie je v danej chvíli vhodné pre homeopatickú konzultáciu. Sú to predovšetkým akútne, život ohrozujúce stavy, ktoré patria do nemocnice.
Ale často sa stáva, že pár dní po užití homeopatika príde k zhoršeniu – symptómy sa na nejakú dobu akoby zvýraznia. Príp. pribudnú iné, napr. vyrážky na tvári.
Je to ako keď telo má niečo, čo mu nerobí dobre a my mu dáme ešte viac. Organizmus sa vzoprie, zareaguje a začne sa zbavovať toxínov a všetkého, čo telu prekáža. Niekto to nazýva zhoršenie, dá sa na to pozerať aj ako na zvýšené vylučovanie.
V médiách sa takmer pravidelne účinok homeopatík spochybňuje. Podľa mnohých nie len laikov, ale aj odborníkov z medicínskeho prostredia ide o „placebo-efekt“. Viete toto tvrdenie vylúčiť?
Keď vezmeme do úvahy, že homeopatiká účinkujú pri malých deťoch, zvieratách ale aj rastlinách, tak placebo-efekt môžeme jednoducho vylúčiť.
Prečo homeopatiká niekedy pomôžu a niekedy nie?
Homepatický liek sa v akútnych prípadoch ako chrípka, angína a pod. predpisuje na celkový obraz ochorenia. V chronických prípadoch v podstate tiež, ale s dôrazom na osobnosť človeka. Liek potom funguje len vtedy, ak zodpovedá charakteristike príznakov. Nedá sa predpisovať paušálne na diagnózy. Je preto možné, že ak desať ľudí príde so zápalom hrdla, každý z nich môže dostať iný homeopatický liek. Nesprávny výber potom nefunguje, alebo len čiastočne.
Znamená to teda, že správne zvolené homeopatikum by malo pomôcť v každom prípade, ak nepomôže, nie je chyba v ňom, ale v tom, že nebolo vybraté to správne?
Áno. Stáva sa, že vybraný homeopatický liek neúčinkuje a zaberie až ďalší. Trpezlivosť sa vypláca aj v tomto prípade. Takýto individuálny predpis je síce veľmi účinný, ale výber je náročný. Účinkuje len dobre vybrané homeopatikum, similimum pre daný prípad. Aj dvere odomknete len tým správnym kľúčom.
Má homeopatia niečo spoločné s mágiou?
Nie, nemá. Ľudia však z nevedomosti môžu za mágiu označovať rôzne veci, ktoré presahujú ich možnosti chápania. Hranice poznania neexistujú a preto stále nebudeme niečomu rozumieť. Nie je však správne označovať nepochopiteľné javy mágiou. Wikipédia definuje mágiu ako “abstraktný systém“, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov.” V tejto definícií je dôležité slovo “ovládať”. To je aj podstata negatívneho aspektu mágie. Neviditeľné veci, či sily proste existujú. Podstatné je, či ich chce niekto ovládať a použiť proti niekomu. Rovina účinku homeopatie je síce v doteraz vedecky neprebádanej, neviditeľnej rovine, nie je však možné ňou niekoho ovládať alebo manipulovať. Preto nemôže byť homeopatia považovaná za mágiu.
