Z chudobného a podceňovaného východu (globálneho juhu) postupne vyrastá vážny konkurent voči západu, a to nie len na poli geopolitickom, ale aj ekonomickom. Počet obyvateľov krajín BRICS predstavuje vyše 40 % celosvetovej populácie, pričom neustále narastá (nie len prijímaním nových členov). Naopak, populácia západu sa zmenšuje. BRICS je spoločné hospodárske zoskupenie krajín tzv. globálneho juhu. Patrí sem Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika, Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Krajiny BRICS ekonomicky už predbehli krajiny G7. Na organizáciu BRICS pripadá väčší podiel svetového HDP, ako na skupinu G7. Podľa spoločnosti Goldman Sachs, budú svetovému hospodárstvu do roku 2050 dominovať štyri ekonomiky BRICS. V nasledujúcom rozhovore s ekonómom Danešom Brzicom zo SAV, sme nazreli „do kuchyne“ tohto združenia.
Prečo vlastne vznikla organizácia BRICS a čo všetko zahŕňa spolupráca v rámci tohto zoskupenia?
Dôvodov na založenie tejto platformy BRICS bolo niekoľko. Bola to najmä snaha vytvoriť priestor pre ekonomickú spoluprácu a tým zlepšiť podmienky pre investičné príležitosti. Treba tiež poznamenať, že hoci je zloženie členov v mnohých ohľadoch rôznorodé, stále existuje spoločný menovateľ – členovia majú platformu, ktorá im umožňuje diskusiu o geopolitických otázkach z trocha inej perspektívy, ako je prezentovaná „kolektívnym Západom“. Po vstupe Južnej Afriky sa zoskupenie zamerané predovšetkým na investičné aktivity a atraktivitu krajín pre investície stalo ekonomickým a politickým zoskupením, ktoré má potenciál narušiť hegemóniu USA a ich západných spojencov. Preto sa o BRICS niekedy hovorí ako o protiváhe „kolektívneho Západu“.
Krajiny BRICS spolupracujú pri riešení rozličných rizík a výziev pre svetovú ekonomiku, v snahe dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj. Členovia sa snažia posilniť makroekonomickú koordináciu svojich politík, prehĺbiť hospodársku spoluprácu medzi členmi navonok a tiež chcú podľa svojich oficiálnych vyjadrení realizovať udržateľný, vyvážený a inkluzívny rozvoj ekonomiky.
K oblastiam spolupráce patria tiež investície do infraštruktúry. Pracovná skupina BRICS pre verejno-súkromné partnerstvo a infraštruktúru už usporiadala niekoľko stretnutí, kde členovia prezentovali svoje osvedčené postupy pri uplatňovaní kombinovaného financovania na podporu infraštruktúrnych projektov. Skupina zhromaždila informácie, vrátane prípadových štúdií, o uplatňovaní rôznych prístupov tohto financovania v krajinách BRICS. Využívanie kombinovaného financovania je efektívny spôsob mobilizácie súkromného kapitálu na financovanie takýchto projektov. Dôležitá je pritom úloha multilaterálnych a národných rozvojových bánk, ktoré môžu napomáhať k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja jednotlivých členských krajín.
BRICS má vlastnú banku. Dlhšiu dobu je však na stole už aj otázka vzniku nového, nezávislého platobného systému BRICS, založeného na digitálnych menách a blockchaine. V prípade vzniku takejto meny, aké to bude mať následky na dolár ako svetovú rezervnú menu a na ekonomiky Západu?
Už v roku 2019 sa hovorilo o snahe banky BRICS odpútať sa od dolárového financovania, ako aj o zámere vstúpiť na „offshore“ trh indickej rupie. Ešte v roku 2019 predstavovali kumulatívne schválené pôžičky Novej rozvojovej banky (NDB – „členská“ banka BRICS) dve tretiny podielu v USD, 27 % v národných menách členov BRICS a 7 % vo švajčiarskych frankoch a eure. Dolár mal donedávna dominantné postavenie vo všetkých kategóriách financií (globálne rezervy, kôš SDR, platobná infraštruktúra, oceňovanie komodít, podnikové úvery, trhy s aktívami atď.). Jedinou menou z mien krajín BRICS, ktorá sa blížila k významu doláru bola čínska mena. Trendy môžu byť v niektorých kategóriách do určitej miery konvergentné, ale zatiaľ je úloha dolára dominantná. Pokiaľ ide o záujem o oslabenie úlohy dolára, tak u členov BRICS nepanuje jednota, a to ako z hľadiska štátnych, tak aj neštátnych aktérov. Vzhľadom na vývoj finančného systému najvyspelejších ekonomík však možno očakávať, že v dlhodobom horizonte dôjde k posunu významu bloku BRICS aj na tomto poli.
Nový globálny platobný systém BRICS Pay (BPa) predstavuje zmenu vo vývoji finančných transakcií medzi členmi. Platobná platforma transformuje spôsob, akým sa peniaze pohybujú cez hranice členov a snaží sa ponúknuť autonómnu a lacnejšiu alternatívu k tradičným medzinárodným platobným systémom. Zavedenie a spustenie BPa predstavuje snahu BRICS o väčšiu finančnú autonómiu a de-dolarizáciu. Rozvojom nezávislého platobného systému sa zoskupenie snaží znížiť svoju závislosť od západných finančných inštitúcií a vytvoriť decentralizovanejšiu globálnu finančnú architektúru. Na realizáciu projektu BPa vzniklo konzorcium technologických, finančných, právnych a poradenských firiem.
Viacero krajín globálneho Juhu sa túži pripojiť k zoskupeniu BRICS (napr. Azerbajdžan, či Turecko, ktoré je súčasťou NATO), ktoré “sľubuje budúcnosť bez hegemóna“. Zmení politika BRICS svet?
Nedá sa skryť skutočnosť, že krajiny BRICS predstavujú silný, aj keď heterogénny blok krajín, ktoré zdieľajú niektoré spoločné myšlienky, aj keď v rôznych pod-konfiguráciách záujmu. Napokon, toto zoskupenie rieši aj niektoré integračné alebo kvázi integračné problémy, najmä v menovej oblasti. To sa odráža aj v teoretických úvahách o tom, či tento celok bude mať v niektorých otázkach niekoľko podskupín a akú formu a ciele budú mať tieto podskupiny. Vo veľkých blokoch existuje množstvo výziev, ktoré je ťažké predvídať. So zvyšujúcim sa počtom členov a ich značnou heterogenitou sa môžu efekty pre pôvodných členov nielen zvyšovať, ale tiež znižovať. Do evolučnej hry vstupujú aj prvky rôznych sub-koaličných stratégií, záujmy jednotlivých členov a problém stability asymetrických partnerstiev. To všetko spolu s dynamicky sa vyvíjajúcimi a nie vždy jasnými inštitucionálnymi parametrami môže toto zoskupenie z dlhodobého hľadiska posilniť alebo oslabiť. Okrem toho tu samozrejme zohrá úlohu aj správanie ďalších veľkých svetových hráčov.
Členovia očakávajú globálnu reformu hospodárskeho a finančného riadenia. Komplexná reforma globálnej finančnej architektúry by mala posilniť pozíciu rozvojových krajín a ich zastúpenie v MMF a iných medzinárodných hospodársko-finančných inštitúciách a vytvoriť efektívnejšie inštitúcie lepšie reagujúce na potreby rozvojových krajín. BRICS predpokladá, že práca Výkonnej rady MMF na ďalšom zosúladení kvót, ktoré majú byť predložené do júna 2025, napomôže rozvojovým cieľom zoskupenia. V budúcom roku sa tiež predpokladá revízia akcionárov Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj. Podľa BRICS by mala OSN zohrávať väčšiu úlohu v globálnom hospodársko-finančnom riadení a posilňovať vplyv a účasť rozvojových krajín na rozhodovaní a stanovovaní noriem. Členovia BRICS sa zasadzujú za nediskriminačné obchodné praktiky a znepokojujú ich opatrenia obmedzujúce obchod, ktoré nie sú v súlade s pravidlami WTO. To je pochopiteľne atraktívne pre mnohé krajiny v ktorých sú pri moci režimy nie príliš naklonené spolupráci s „kolektívnym Západom“. Ale zjavne sú niektoré myšlienky zoskupenia atraktívne aj pre širšiu množinu chudobnejších ekonomík sveta. Krajiny BRICS sú významným aktérom v procese reforiem medzinárodného menovo-finančného systému s cieľom lepšie reagovať na potreby všetkých krajín a prispievať k udržateľnému rastu globálnej ekonomiky. Existujúci menovo-finančný systém musí podľa nich lepšie uspokojovať potreby rozvojových ekonomík a primerane odrážať ich rastúci podiel na svetovej ekonomike.
Trend rastu krajín BRICS bude pravdepodobne pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Konzultant Acorn Richard Dias a novinár Georges Mack na Twitteri túto situáciu komentovali slovami: “Už neexistuje rozvinutý a rozvojový svet. Možno hovoriť o svete, ktorý ide nahor, a svete, ktorý ide nadol.“ Aký je Váš pohľad?
Nesmieme zabúdať, že rast populácie okrem iných faktorov ovplyvní aj dynamiku zmien v budúcnosti. Napríklad úsilie Číny prepojiť svoj ekonomický potenciál s rýchlo rastúcimi krajinami Afriky pokračuje. Je pochopiteľné, že asymetria vzťahu napriek deklarovanej snahe o dosiahnutie vzájomného prospechu zo spolupráce, sa prejavuje v rôznych podobách aj v týchto vzťahoch. Na nedávnom stretnutí v Pekingu mnohí africkí lídri vyjadrili záujem o spoluprácu.
Ak sa niektorým krajinám darí, je pochopiteľné, že sa stávajú atraktívnymi a je snaha ich napodobňovať. Príklad z minulosti je Japonsko a uplatňovanie japonských postupov riadenia dokonca aj v USA. Nedá sa poprieť, že niektoré krajiny v Ázii, napríklad Čína, Kórejská republika, Singapur a ďalšie, sa stávajú inšpiráciou pre iné menej rozvinuté ekonomiky sveta. V Afrike sa prezident Rwandy Kagame inšpiroval príkladom Singapuru.
Zoskupenie BRICS má rastový potenciál pokiaľ ide aj o členskú základňu. Je snaha o konsolidáciu spolupráce v rozšírených krajinách BRICS, vrátane integrácie nových členov do mechanizmov členstva a partnerstva BRICS. Už teraz sa kladne hodnotí ich aktívna účasť najmä v oblasti formovania finančnej architektúry. V posledných rokoch členovia BRICS pôsobia v prostredí zvýšeného geopolitického napätia, rizík vyplývajúcich z fragmentácie globálneho systému vrátane protekcionizmu a jednostranných opatrení. Hoci sa vlani očakával slabší rast, väčšina členov zaznamenala zrýchlenie rastu HDP alebo minimálne stabilitu. Rast HDP väčšiny členov vlani prekonal rast vo vyspelých krajinách a sú tu optimistické očakávania. Oporou ekonomík bol najmä domáci dopyt a obozretné rozhodnutia fiškálnej a menovej politiky zamerané na udržanie strednodobej cenovej stability, podporu infraštruktúrnych projektov a stimuláciu prílevu PZI. Okrem toho niekoľko krajín ťažilo z priaznivých podmienok na medzinárodných trhoch a zlepšilo tak svoju vonkajšiu pozíciu. V posledných rokoch väčšina ekonomík BRICS získala väčšiu odolnosť voči účinkom ekonomických rozhodnutí rozvinutých krajín. Ekonomická stabilita, inštitucionálne zlepšenia a nižšie vnútorné nerovnováhy znížili volatilitu kapitálových tokov. Zvyšujúci sa počet krajín s rizikom dlhovej tiesne, rastúci globálny dlh a potenciálne globálne šoky môžu mať dopad na krajiny BRICS. Rozhodne pripravenosť členov a ich opatrenia zamerané na obnovu fiškálnych rezerv. BRICS posilňuje koordináciu makroekonomickej politiky a podporuje pokrok v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj tak, aby sa dosiahol ekologickejší, udržateľnejší a vyváženejší globálny rozvoj pri súčasnom riešení špecifických potrieb rozvojových krajín.
Podľa všeobecnej teórie dejín sa národy na čele vymieňajú. Sila národov rastie, dostanú sa na čelo mocenskej štruktúry sveta, ale potom sa ich životná energia postupne vyčerpáva, ich postavenie vo svete klesá a na čele ich nahradí iný národ alebo zoskupenie národov. Prečo sa tak deje, ako sa tomu dá vyhnúť?
Prosperita často znamená, nielen v osude veľmocí, určitú stagnáciu a oslabenie kolektívneho úsilia. To je dobre známe z histórie. Príčiny sú rôzne a je ťažké povedať k tomuto niečo zásadné. Podobne kontextovo špecifické sú možnosti oslabenia niektorých nepriaznivých tendencií alebo oddialenia ich prejavov. Konkurencia systémov je vzdialene podobná konkurencii medzi firmami. Charakter vedenia, vybavenie zdrojmi a talentmi, špecifická stratégia rozvoja, stupeň sociálnej stability, vnútorné a vonkajšie podmienky a absencia alebo prítomnosť náhlych katastrof vytvárajú predpoklady pre rast, zaostalosť alebo úpadok rôznych subjektov. Našťastie významné negatívne zmeny v spoločnostiach nie sú náhlym procesom. S možnou výnimkou veľkých konfliktov ide skôr o evolučný vývoj.
Z pohľadu širšieho geopolitického kontextu je však dôležité vidieť, že rôzni členovia BRICS majú rozdielne záujmy a sú súčasne v rôznych iných zoskupeniach alebo platformách. India môže byť príkladom. Nie je len členom BRICS, ale aj súčasťou tzv. Štvorcestného bezpečnostného dialógu, čo je zoskupenie krajín z Austrálie, Indie, Japonska a USA, ktoré diskutujú o rôznych dôležitých bezpečnostných otázkach. Zároveň je súčasťou Šanghajskej organizácie pre spoluprácu vedenej Čínou, kde sa bežne zúčastňuje trojstranných rokovaní s Čínou a Ruskom. Preto aj veľkým krajinám umožňuje diverzifikácia členstiev v rôznych zoskupeniach a organizáciách eliminovať riziká poklesu ich vplyvu na iných aktérov.
