Vzhľadom ku globálnemu otepľovaniu, sa v atmosfére našej planéty nachádza stále viac vlhkosti, teda vodnej pary, čo je spôsobené najmä väčším vyparovaním z vodných plôch, či ľadovcov. Napriek tomu, tam kde bolo suchšie podnebie, je sucho ešte väčšie, tam kde bolo zrážok málo, je ich v úhrne ešte menej. Tento problém začína trápiť mnoho obývaných regiónov na Zemi, Slovensko nevynímajúc. Preto sú a ešte viac budú nesmierne dôležité všetky opatrenia vedúce k čo najväčšiemu zadržiavaniu vody v krajine a k takým zásahom, ktoré umožnia udržiavať mikroklímu aspoň v prijateľnej miere. O aké opatrenia sa jedná a čo všetko môžeme v tejto veci ešte urobiť? Odpovedala prof. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV (interdisciplinárny vedecký ústav pre výskum, koordináciu a vypracovávanie krajinnoekologických metodík, plánov a projektov).
Na čo všetko sa dá v súvislosti so zlepšením životného prostredia využiť krajinné plánovanie? Je na Slovensku dostatočne využívané?
Krajinný plán možno považovať za účinný nástroj na implementáciu trvalo udržateľného využívania krajiny v reálnej praxi, nakoľko zabezpečuje komplexnú starostlivosť o krajinu. Výsledkom krajinného plánu je návrh, ktorý by mal zabezpečiť ekologicky optimálnu priestorovú organizáciu a využitie krajiny. Krajinné plánovanie predstavuje komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek ľudských aktivít s krajinnoekologickými podmienkami územia – s prírodným potenciálom územia, ktorý vyplýva zo štruktúry krajiny. Teda pre každú ľudskú aktivitu v krajine sa hľadá najvhodnejšia plocha na jej realizáciu z hľadiska krajinnoekologického, t. j. z hľadiska zabezpečenia ochrany prírody, prírodných zdrojov, zabezpečenia priestorovej ekologickej stability a tiež z hľadiska zabezpečenia kvality životného prostredia.
Na Slovensku máme vcelku dobre rozpracované teoreticko-metodické základy krajinnoekologického plánovania. Krajinný plán spracovaný podľa § 16 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní je jedným zo záväzných územno-plánovacích podkladov pre spracovanie územno-plánovacej dokumentácie. Problémom je realizácia v praxi. Mnohé obce takýto druh dokumentácie nemajú a tým sa tieto krajinnoekologické regulatívy len ojedinele premietajú do územno-plánovacích dokumentácií. Situáciu mal zlepšiť novonavrhovaný zákon o krajinnom plánovaní, ktorý však poslanci neschválili a tak zapracovanie krajinnoekologických regulatívov do priestorovo-plánovacích procesov stále zostáva len na dobrovoľnej báze. Spracovanie krajinnoekologického plánu ako samostatného dokumentu bez prepojenia na priestorov-plánovacie a rozhodovacie procesy je samoúčelné a bezvýznamné.
Z čoho sa vychádza pri krajinnom plánovaní konkrétnej lokality?
Základom rozhodovania v krajinnom plánovaní je stanovenie vhodnosti priestorových jednotiek pre realizáciu socioekonomických aktivít. Realizácia jednotlivých socioekonomických aktivít je spätá s nárokmi na určitý priestor, určité zdroje a na druhej strane môže mať určité negatívne sprievodne vplyvy na okolité prostredie. Teda v rámci rozhodovacieho procesu sa konfrontujú požiadavky a vplyvy jednotlivých socioekonomických aktivít s krajinnoekologickými podmienkami územia, ktoré sa menia z miesta na miesto. Základom krajinného plánu je dôsledná analýza vlastností prírodných zdrojov územia, ktoré predstavujú určitý potenciál pre realizáciu jednotlivých socioekonomických aktivít. Nemožno realizovať využívanie jedného zdroja na úkor iného. Napr. v chránenej vodohospodárskej oblasti je potrebné využívanie pôd prispôsobiť aj ochrane vodných zdrojov.
Venujeme na Slovensku dostatočnú pozornosť dôležitým detailom v krajinnom plánovaní, ako sú napr. stromoradia, či plánovanie menších polí navzájom oddelených pásmami zelene (tzv. remízkami), oproti obrovským lánom bez protieróznych opatrení?
Slovensko má okrem krajinného plánu ešte jeden významný legislatívne zakotvený krajinnoekologický nástroj, a tým je územný systém ekologickej stability (ÚSES). Kým krajinný plán je krajinnoekologickým podkladom skôr pre územné plánovanie, územný systém ekologickej stability je pre projekty pozemkových úprav. ÚSES okrem toho, že vymedzuje základné plochy pre zachovanie genofondu a ochranu biodiverzity – biocentrá, biokoridory a interakčné prvky, navrhuje aj opatrenia na zabezpečenie využívania krajiny s cieľom ochrany jednotlivých zložiek krajiny a životného prostredia.
Návrhy sú naozaj komplexné a zaberajú široký okruh opatrení, žiaľ ale podobne ako u krajinného plánu aj tu mnohé z návrhov zostávajú len v teoretickej rovine. Ale treba povedať, že z roka na rok sa situácia zlepšuje a v krajine nám postupne pribúdajú nové prvky zelenej infraštruktúry. Tento pozitívny proces bude naďalej pokračovať, nakoľko budovanie ekostabilizačných prvkov v krajine je podporené aj viacerými opatreniami Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Aké sú v krajinnom plánovaní možnosti, ktoré vedú k zadržiavaniu vody v krajine, resp. k tvorbe takej krajiny, ktorá dokáže odolávať suchám alebo naopak prívalovým zrážkam?
Kolobeh vody v krajine je determinovaný krajinnou štruktúrou v ktorej majú zastúpenie rôznorodé prvky od prírodných ekosystémov cez poloprirodzené ekosystémy až po umelé – zastavané prvky.
Z hľadiska zadržiavania vody sú samozrejme najúčinnejšie „zelené prvky“ naopak spevnené plochy sťažujú priesak a zabezpečujú urýchlený odtok, čo sa môže na jednej strane prejaviť suchom na druhej strane prívalom vody, najmä v období silných prívalových dažďov.
Teda najúčinnejšou ochranou je zabezpečenie vhodnej štruktúry využívania krajiny a budovania účinnej zelenej infraštruktúry, čo je práve hlavným cieľom krajinnoekologických štúdií. Z konkrétnych opatrení je to napr. obnova a revitalizácia mokradí a zelených plôch, výsadba zelene podporujúca vyparovanie vody, budovanie prvkov založených na infiltrácii zrážkovej vody a v dobre odôvodnených prípadoch aj technické opatrenia, ako rôzne hrádze, nádrže či poldre.
Veľa sa hovorí o vodozádržných opatreniach v prírodnej krajine, avšak aj v mestách je možné zadržiavať vodu a zlepšovať tak mikroklímu. Najmä o ktoré opatrenia sa jedná?
Podobne ako v prírodnej krajine, tak aj v mestách zohráva významnú úlohu v kolobehu vody krajinná štruktúra a to najmä podiel zastavaných a zelených prvkov.
K základným vodozádržným opatreniam možno zaradiť výmenu nepriepustných povrchov za iné priepustné povrchy, ktoré vodu z nepriepustných plôch (striech, chodníkov, parkovísk) zachytia, akumulujú (jazierka) alebo likvidujú vsakom do podložia (dažďová záhrada, vsakovacie prielahy, ryhy, pásy) a to bez povrchového odtoku mimo záujmového územia, v kombinácii s funkčnou vegetáciou podporujúcou zadržanie a výpar zrážkovej vody. K ďalším opatreniam možno zaradiť intenzívne a extenzívne vegetačné strechy a steny s možným využitím zrážkovej vody na zálievku, náhradu nepriepustných povrchov za plnevegetačné alebo polovegetačné zatrávňovacie tvárnice.
7.2.2023 bol MŽP SR predstavený prvý slovenský klimatický zákon. Čo má byť jeho cieľom a ako sa Vám zatiaľ pozdáva jeho znenie?
Slovensko sa tak pridalo k približne polovici krajín EÚ, ktoré už majú alebo pripravujú národné klimatické zákony. Základom silného klimatického zákona sú tri piliere – ciele, kontrola a vymáhateľnosť. Klimatickým cieľom Slovenskej republiky je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990 a dlhodobým cieľom je do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Zákon tiež stanovuje sektorové klimatické ciele ako je cestná doprava, budovy, poľnohospodárstvo, sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a odpadov. Definuje tiež povinnosti a zodpovednosť jednotlivých ministerstiev v oblasti plnenia týchto cieľov. Zákon stanovuje aj povinnosť prijímať strategické a akčné dokumenty na úrovni regiónov, miest a obcí.
Kontrolnú úlohu by v tomto procese mala zabezpečovať Rada pre klimatickú zodpovednosť, okrem toho by mala pôsobiť aj ako poradný orgán pre verejnú správu. Rada by mala byť nadrezortná, nezávislá, zložená z odborníkov a transparentná.
Zákon zavádza aj finančné sankcie pre ministerstvá, ak nebudú plniť klimatické ciele vo svojich sektoroch. Tiež určuje pokuty právnickým a fyzickým osobám, samosprávam, či ministerstvám a iným orgánom štátnej správy za neplnenie povinnosti poskytovať informácie.
Zaujímavosťou zákona je súdny prieskum, ktorý dáva možnosť verejnosti obrátiť sa na súd, aby preskúmal, či strategické dokumenty prijaté orgánmi štátnej správy sú v súlade s klimatickými cieľmi. Verejnosť sa teda môže na súd obrátiť so žalobou zainteresovanej verejnosti aj v prípade nečinnosti orgánov štátnej správy pri dosahovaní klimatických cieľov.
Názory na zákon sa rôznia, kým ministerstvám sa nastavenie sektorových cieľov zdá byť odvážne, podľa organizácií mimovládneho sektora sa to zdá byť málo ambiciózne. Aký bude účinok zákona ukáže len čas. Určite ide o dobrú vec, ale je otázka, ako sa návrhy a opatrenia budú implementovať v praxi, či sa nebudú tvoriť len nové teoretické strategické dokumenty, bez aplikačnej koncovky?
